Vegan na cestách – Edinburgh

Alebo blog spoveď, už štvrtá, ozaj nebojácnej vegánky 😊 dobre, priznám sa, že rešpekt z lietania bude vo mne navždy. Tá nebojácnosť sa viaže na stravovanie v tomto prípade. Prečo?

Lebo sme boli v Edinburghu ❤ a o ňom som „z vlastných zdrojov“ už čo to vedela.
Boli sme síce len na otočku, ale stálo to za to, a vrelo vám všetkým odporúčam náš, stále relatívne nový, poznávací zájazd do hlavného mesta fascinujúceho Škótska.

Tajomná čierna, šedá, ale aj sýtozelená, či červená.
Rustikálnosť, malebné uličky a zákutia.
Ale aj fenomenálny Harry Potter, legendárna Nessie, škótsky Poltergeist.
Či mierny nádych diela „Pýcha a predsudok“ na ostrove Inchcolm.
A ešte viac ukrýva náš zájazd do Edinburghu ❤

Dva plné dni priniesli aj nové chute a viaceré prekvapenia, ale aj jedno sklamanie.
Poďme na to 😊

Začneme tým sklamaním, nech to máme za sebou, a bolo to vlastne hneď aj v prvý deň/večer po prílete do Edinburghu.
Od pohľadu vábne vyzerajúca ponuka jedál na webe reštaurácie Platform 5, Haymarket priniesla nie príjemnú skúsenosť. Objednala som si lákavo znejúci šalát, ktorý mal byť podávaný s opečenými zemiakmi, a nakladaným melónom, a dresingom. Mal byť 😂 zemiaky sa „stratili“ niekde po ceste, na čo sme slušne upozornili obsluhu – a tá slušne späť, že nevedel, napraví. Napravil, priniesol. Melón som hľadať musela tiež, pár mini kúskov som našla. Som si povedala, že snáď to ako celok bude stáť za to (aj tie nemalé peniaze). Nestálo.
Tak, že im dám druhú šancu, a objednala som si v rámci môjho hesla „toto som ešte nejedla“, dezert “lemon tart”, ktorý mal byť podávaný so zmrzlinou a čerstvými malinami. Aj maliny sa cestou stratili. Obsluha sa medzitým vymenila, a na naše upozornenie reagovala nie práve vhodným spôsobom, že odkiaľ má vedieť, čo jedlo obsahuje, máme len jahody, tie sme nedali, lebo môžem byť alergická a bolo vybavené.
Aj by som ten prístup predýchala, ktorý je údajne bežný, keby jedlo prinieslo uspokojenie, čo neprinieslo, takže tejto reštaurácií sa s kľudom vyhnite, lebo ani nevegan jedlo nezožalo úspech.

Nedala som odradiť, vedela som, že tento „food fail“ bude čoskoro napravený.
Aj sa tak stalo, a to hneď ráno, prv než sme sa vydali objavovať čaro Edinburghu. Zastavili sme v, pre mňa, náhodnej kaviarni, medzi miestnymi veľmi vychýrenej – Cairngorm Coffe.
Po vzhliadnutí ponuky vo vitríne, moja duša veganky zaplesala. Nielenže takmer väčšina koláčov bola práve veganska, ale mali aj “cinnamon bun“, ešte k tomu s polevou!
Moja voľba bola jasná teda 😊 kolegyňa a sprievodca, ktorý je mimochodom úplne, že skvelý, si tiež zvolili vegan koláčiky.
Hneď sa lepšie kráčalo za objavovaním.

Ako sme kráčali uličkami Edinburghu, nohy nás doviedli ku pauze na obed, na Victoria Street. Na tejto ulici sa, mimo množstva iného, nachádza známa reštaurácia Bertie´s.
Tu by som ja osobne nenavštívila síce (z môjho vegan uhľa pohľadu), ale bola som poverená dôležitou úlohou!
A to, ochutnať vegan verziu “fish and chips“ 😊 Reštaurácia má v ponuke ešte vegan burger.
Ochutnávka dopadla, ak by som mala udeliť známku, tak na 3 – dobre. Neurazilo, ale ani neohúrilo, ryba bola v tomto prípade nahradená baklažánom. Na mňa osobne, bolo jedlo mastné, a bolo mi vcelku z neho ťažšie.
Ešte sme tu využili možnosť ochutnať, údajne veľmi populárny, druhý národný nápoj Škótska – nealkoholický nápoj Irn Bru. Taká sladká oranžová limča, nie najhoršia, ale že by som si ju opäť kúpila, to nie 😊
Reštaurácia je inak veľmi príjemná na posedenie, s krásnym interiérom, a ak si nespravíte rezerváciu, môže sa stať, že budete čakať na stôl. Ale v rámci nášho programu sa do nej dostanete.

Prvý deň exkurzie našej služobnej cesty sme ukončili, takto s odstupom času, veľkolepo 😊 fail z večera predtým napravila vegan/malajzijská reštaurácia Soul vegan, ktorú sme si vyhliadli na HappyCow.
K reštaurácií je to síce taká polhodinová prechádzka z centra Edinburghu, ale verte mi, stojí za to!
Nenápadný exteriér ukrýva skutočný poklad!
Odporúčam si rezervovať stôl, interiér reštaurácie je vskutku malý, za to ale minimalisticky krásny, a možno budete mať pocit stiesnenosti, ale ten veľmi rýchlo odznie. Mali sme asi aj šťastie na pani majiteľku, z ktorej sálalo niečo nadpozemsky iné/zvláštne, v najlepšom slova zmysle. Obsluha reštaurácie si taktiež zaslúži obrovskú pochvalu.
Ako štartér/predjedlo sme si objednali “satay tofu“ a “opekané korene lotusu“ – obe tieto jedla u mňa patria do kategórie „toto som ešte nejedla“ 😊 a som za túto skúsenosť nesmierne vďačná kolegyni, ktorá ich vybrala. Jej ďalším/hlavným jedlom bola “laksa s rezancami“, ktorú si tiež preveľmi pochvaľovala. U mňa to bolo zase jedlo “bbq ryža so seitanom“, ktoré radím medzi jedno z top jedál, ktoré som ochutnala mimo domu.
Spísané a podčiarknuté – túto reštauráciu treba navštíviť, a nie raz! 😊

Rozhodli sme sa, že prvý večer ukončíme ešte prechádzkou po takej dobrej večeri.
Túlaním sme sa ocitli aj pri obchode Sainsbury´s, čo je sieť supermarketov, kde nájdete vskutku všetko. A je to tiež samozrejme menší vegan raj hotových jedál, sladkostí a slanosti, nápojov. Nestačila som hlavu otáčať 😊 Obchod ma tiež zachránil, a dodržala som tradíciu, že môjmu milému prinesiem nejaké to chilli z ďalšej destinácie 😊 okúsili sme čokošky zn. Nomo, ktoré boli super, že super.

Druhý, a zároveň posledný deň, nás prv čakal výlet trajektom, aby sme videli Inchcolm Abbey island a Tri ikonické mosty. Pred cestou sme sa posilnili v kaviarni Fauna. Tu mi chýba foto dôkaz, ale mala som “granola bar“, ktorá bola chuťovo vyvážená a zasýtila. Spomínam to skôr na margo toho, že ozaj si len tak niečo zobnúť, aj keď máte nejaké stravovacie obmedzenia, nie je problém, myslia v Edinburghu na všetkých takmer všade.

Po preskúmaní opátstva Inchcolm a návrate na pevninu, sme sa prešli, ako sa prejdete aj vy, malebnou prímorskou dedinkou v blízkosti prístavu – Queensferry.
Tu naše kroky viedli ku obedu do reštaurácie Orocco pier. Vegan možností majú viacero, u mňa voľba padla na burger – z fazule a cvikle. Bola som mierne skeptická po skúsenostiach, ale obavy pominuli po prvom hryze. Burger bol chuťovo vyvážený, zasýtil, a neváhala by som si dať dupľu 😂

Po ukončení našej služobnej exkurzie v tento deň (nechýbal ani Harry Potter😊), sme večeru vymenili za posedenie v „irish pube – Finnegans Wave“ na už spomínanej Victoria Street. Tu stojí za zmienku ochutnať, okrem piva či whisky, aj miestny cider.

Nasledujúce ráno náš už čakal odlet domov. Akosi vnútorne som vedela, že ponuka občerstvenia na letisku bude myslieť aj na mňa. Aj tak bolo.
My sme zvolili prevádzku Pret a Manger, kde som aj chvíľu váhala dokonca, po čom siahnuť 😊

Ak to mám zhrnúť z pohľadu, stále, cestovateľa/necestovateľa – Edinburgh vidieť za to stojí ❤ vegan bez najmenších problémov, len sa treba nastaviť na „UK“ mentalitu, ich zvyky, iný prístup než sme my zvyknutí, a treba brať aj na zreteľ, že je to drahšia destinácia.
S kým sa vidíme na našom zájazde do krajiny jednorožca, či Atén severu?

L.