Dobrú chuť Uzbekistan!

Vaše chuťové zmysly sa budú tešiť hneď ako vkročíte do Uzbekistanu. Obyvatelia jedia veľa a chutne. Národným jedlom je však veľmi jednoduché jedlo, volá sa Plov. Je to uvarená ryža s oranžovou a žltou mrkvou a kúskami mäsa na vrchu. Často ju dopĺňajú o varený cícer a sušené hrozienka. Slovo plov pozostáva zo štyroch písmen, z ktorých každé znamená prvé písmeno ingrediencie, ktorá sa v plove nachádza. Táto skratka je samozrejme z písmen uzbeckého jazyka, takže dúfam, že sa na mňa nebudete hnevať, keď vám poviem, že si tie slová nepamätám. Napriek tomu, že plov je ryža s mäsom býva celkom mastný a domáci ho jedia so šalátom z uhoriek a paradajok. Je to jedlo veľmi jednoduché, lacné a efektne zaplní váš škvŕkajúci žalúdok.

K dobrému jedlu nesmie chýbať nápoj a tým je v Uzbekistane zelený čaj. Pijú ho tam na hektolitre. Až neskôr, keď ma postretli žalúdočné problémy mi domáci vysvetlili, že zelený čaj sa pije najmä na dezinfekciu žalúdka. Čaj je súčasťou kultúry všetkých uzbekov a aj jeho servírovanie má svoj štýl.

Čaj dostanete zaliaty v konvičkách, necháte ho chvíľu vylúhovať a potom nasleduje procedúra očistenia čaju. Vezmete malú šálku a nalejete si, túto šálku potom znova vylejete naspať do čajníka a takto to spravíte ešte dvakrát. Vraví sa, že čaj sa takto očisťuje a údajne prvá šálka ešte nie je čaj, druhá je ešte ako olej a tretia tiež ešte nie je poriadna – preto sa premýva trikrát. Zároveň podľa legendy sedí na čajníku trojhlavý démon a každým otvorením čajníka mu jednu hlavu odtrhnete. Po tejto procedúre môžete čaj spokojne vypiť. Najprv si nalieva hostiteľ a potom podáva šálku čaju hosťovi – ľavou rukou, pretože pravou sa drží za srdce.

V Taškente naše prvé kroky viedli na bazár, kde sme strávili takmer pol dňa. Pomyslite si načokoľvek a určite to tam dostanete kúpiť. Na bazári vás čakajú haldy ovocia a orechov. Orechy majú rôzne a aj také ktoré som predtým v živote nevidela. Najviac ma asi dostal orech, ktorý vlastne ani nie je orechom, ale praženou kôstkou marhule obalenej v soli. Chutí to fakt skvele a trhovníci vás naučia ako ich jesť, aby ste si nevylámali nechty a zuby, pretože najprv treba vylúpnuť z kôstky jadierko a až to sa potom zje.

Ďalšou špecialitkou ktorú sme objavili na trhu je sušené ovocie rôzneho druhu. Nám sa najviac páčili slimáčiky (rozumej sušený žltý melón nakrájaný na pásiky) plnené sušenými hrozienkami. Na trhu zoženiete chalvu nespočetných tvarov. Výrobcovia z nej tvarujú niečo ako dekoračné torty s labuťami a srdiečkami, ktoré sa potom darujú na svadbe.

Tak ako zelený čaj aj chlieb je súčasťou uzbeckej gastronómie a konzumuje sa takmer ku všetkému. Vo videu nižšie môžete vidieť ako ho pečú.

Po nákupoch sme vyhladli a zavítali sme na časť bazáru, ktorá je venovaná street foodu. Dostali sme vývar a tanier s kúskami cesta a mäsa. Konského mäsa. Toto mäso sa spolu s cestom ponára do vývaru a takto sa konzumuje. Tento pokrm je tiež z kategórie jednoduché jedlo, ale chutí skvele.

Náš výlet sme čo sa týka jedla poňali veľmi experimentálne. Udialo sa tak vďaka našim sprievodcom, ktorí nám ukázali všetky lokálne dobroty. V takýchto ďalekých krajinách sú aj chute iné, zloženie jedál je iné, zelenina sa pestuje v inej zemi a zvieratá sú krmené inými vecami, preto aj môj žalúdok začal štrajkovať a navštevovala som toaletu viac ako som chcela. Moje odporučenie je: určite ochutnávajte, lebo je to zážitok, ale na cestu si pribaľte napríklad Endiex či iné tabletky proti hnačke pre cestovateľov.  Ktoré vám zabezpečia trávenie ako doma.