loading-logo

Vegan na cestách – Gruzínsko

Tripito
,
30.01.2024

Alebo blog spoveď ustráchanej veganky 😊

Prvá cesta do cudziny, že cudziny, ak nerátam bežne dostupnejšie dovolenky, ktoré mám za sebou v Chorvátsku a Bulharsku. Ale moja úplne prvá cesta lietadlom. A k tomu fakt, že som veganka.
Vcelku zaujímavá situácia.

Verím ale, že tieto riadky si nájdu svojho čitateľa, ktorému možno pomôžu odbúrať strach, že čo bude jesť v Gruzínsku. A možno si nájdu aj takého čitateľa, ktorý sa vďaka tomu dozvie niečo nové či zaujímavé.
Predsa len, služobnú cestu som absolvovala aj pre vás, klientov. Boli sme pre Vás zostaviť nový program zájazdu „Magické západné Gruzínsko“, a tiež sme sa zastavili v Tbilisi.

Ešte sa stretávam s tým, že vegan je pre niekoho pojem neznámy. Tak len na rýchlo – vegan je „označenie“ pre človeka, ktorý sa stravuje čisto rastlinne, nekonzumuje žiadne živočíšne produkty. Ja osobne som, dobrovoľne vegankou kvôli zvieratkám, ale to je na inú tému. Niekto sa stravuje rastlinne pre svoje lepšie zdravie, pre planétu, či kombináciu, a niekto aj preto, že musí kvôli alergiám, či intoleranciám.
Takže pre všetkých vyššie menovaných, mám dobrú správu 😊 prestravovať sa rastlinne v Gruzínsku je prekvapivo ľahké!

A čo som teda jedla? Gro bola zelenina na viacero spôsobov, ozaj skvelo pripravené zemiaky, či ryža, chlieb.
Grilovanú zeleninu, či zeleninové šaláty približovať asi nemusím, jedine, čo dám do popredia pre istotu – radi do nich pridávajú cibuľu, a veľaaa 😊

Ovocie chutí ako ovocie! Naozaj, a to z trhu najviac. Zelenina detto. Vskutku neváhajte ochutnať všetko, čo budete môcť.

A čo ten chlieb?
Žiadna kvantová fyzika, ale jednoduchosť ingrediencií, a možno práve preto mi tak učaroval a chutil. Chlieb shoti je základom gruzínskej kuchyne, a pripravuje sa v hlinenej peci, pripomínajúcej sopku.
Pri chlebe ešte ostaneme, pretože najtypickejším gruzínskym jedlom je chačapuri, čo je syrový chlieb. Ten vám síce priblížiť nemám ako, ale jeho variácia lobiani, plnená fazuľovou pastou, je chuťovo tiež iný level 😊 Mali sme možnosť ochutnať ho aj so zemiakovou pastou.

Z tých miestnych jedál, ktoré možno brať ako „prirodzene vegan“ som ešte ochutnala badridžani, lobio, čurčchela a tklapi.
Badridžani je síce brané v Gruzínsku ako predjedlo, ale pre mňa bolo záchranným kolesom 😊 sú to plátky grilovaného baklažánu s orechovo-cesnakovou pastou, dochutené adžikou, a podávané so semiačkami granátových jabĺk.
Lobio je zase radené medzi hlavné jedlá, resp. príloha k ním. Červené fazule ochutené cesnakom a bylinkami, ktoré sa pripravujú v hlinenom džbániku.
Čurčchela svojím výzorom možno mierne odradí, ale táto cukrovinka sú v hroznovom mušte vymáčané orechy, ktoré sa navlečú na šnúrku a nechajú vysušiť. Síce sú bez cukru, ale za to trvanlivé, ľahké a výživné, a tiež pekný dar.
Tklapi ako ďalšia cukrovinka, je pre zmenu hroznový mušt zahustený múkou, na tenké plátky rozotieraný a tiež sušený na slnku. Niečo ako „ovocná koža“.

Ak sa s nami rozhodnete ísť objaviť západné Gruzínsko, určite si priamo v regióne Svaneti kúpte na domov svansku soľ, čo je zmes delikátnych korenín. Len tak aj na rajčinu 😊 zoženiete ju už takmer v celom Gruzínsku, ale zo Svanetie bude mať, podľa mňa takú inú príchuť, citovú.
Z dochucovadiel ešte odporúčam adžiku – červené papričky s bylinkami. Či siahnete po jej suchej, či mokrej variante, budete spokojní. Suchá je skôr ako sypké korenie, mokrá varianta je niečo ako hustá horčica. Ak nie ste až tak veľmi na ostré, odporúčam zelenú adžiku, čo je niečo, ako mierne štipľavé zelené pesto.

Na čo nesmiem zabudnúť, je pomoc mobilnej aplikácie/webovej stránky Happy Cow. Ostala som v miernom šoku, v dobrom, keď mi po filtrácií, ponúklo 17(!) možností – reštaurácií, kam zájsť na vegan jedlo v Tbilisi.

Ako prvé sme skúsili Kiwi vegan cafe, takmer v centre, kde sme si dali trocha toho junk food-u, pochutili si nesmierne aj moje spolucestujúce parťáčky – neveganky. Priestor je útulný, vládla v ňom komorná atmosféra, a sú tu organizované aj rôzne osvetové akcie, či workshopy.
Navštívili sme ešte Living vino, ktoré je od centra Tbilisi vzdialené necelú polhodinku príjemnej prechádzky. Vybrali sme si sedenie na menšej terase, kde nám spoločnosť robili dva psíky a mačička, o ktoré sa stará personál reštaurácie 😊 vybrané jedlo bolo na naše chuťové bunky viac slané, ale aj napriek tomu, by som sa aj do tejto reštaurácie vrátila.
Počas spoznávania Tbilisi som videla, že v jednej z reštaurácií majú v ponuke aj vegan chinkali, ktoré je národným jedlom, a turistami vyhľadávanou pochúťkou. Sú to pirohy v tvare cesnakovej hlavičky s rôznymi plnkami. A nájdete ich aj vyobrazené na rôznych suveníroch.

Cestu do Gruzínska z pohľadu prestravovania by som zhrnula spätne ako obohacujúcu a prekvapivú skúsenosť. Či už ide o prestravovanie počas programu, alebo aj mimo neho. Ak si nebudete predsa len istí, vždy je k dispozícií váš sprievodca, či niekto priamo z personálu, ktorí vám pomôže a prezistí.

Naozaj sa niet čoho báť, smelo s nami do Gruzínska 😊

L.

Discussion

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Recommended blogs

Ako sa zbaliť na zájazd?

Zažila to už asi väčšina z nás, ten pocit radosti z vycestovania do cudziny. A tiež väčšina z nás aj zvádzala boj s dilemou „ako,...

Read More >

Vegan na cestách – Malta

Alebo blog spoveď už takmer nebojácnej vegánky 😊 Možno ste čítali jeden z mojich predošlých blogov, a možno aj oba dva. Písmenkami som...

Read More >

Vegan na cestách – Srí Lanka

Alebo blog spoveď už menej ustráchanej veganky. Ak ste čítali môj článok z cesty do Gruzínska, tak budete možno vedieť, ktorým smerom sa...

Read More >
See more

home
linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram