Háremy v Osmánskej ríši

Mnohí si predstavujú, že hárem bola čisto záležitosť Osmanskej ríše.
Avšak pravdou je, že ešte pred 15. storočím v Osmanskej ríši mali sultáni iba jedinú manželku a tradícia háremov neexistovala. Predpokladá sa, že túto tradíciu prebrali od Peržanov, od ktorých si osvojili okrem iného aj mnoho slov.
Hárem však nemali len sultáni, ale aj cisári v starej Číne či Japonsku, ich obyvateľky sú známejšie pod slovom konkubíny.

V dnešnej dobe má pre nás hárem zväčša negatívnu konotáciu, tvorili ho otrokyne, ktoré boli pôvodom z územia Ruska, Ukrajiny, Arménska, Gruzínska, Srbska a podobne.
Pre mnohé ženy, ktoré sa tam ocitli, to bola skôr šanca na lepší život. V háreme každá konkubína dostala vzdelanie, pretože mala byť sultánovi spoločníčkou vo všetkých oblastiach, vrátane konverzácie. Konkubíny do háremu vyberala matka sultána, tzv. Valide Sultán. V háreme však niekedy boli aj konkubíny, ktoré dostal darom, napríklad z Francúzska, no boli skôr vzácnosťou.

Dievčatá do háremu vyberali už vo veku 5-6 rokov, tie potom vzdelávali a keď dovŕšili 14-15 rokov, tak matka sultána vybrala niekoľko z nich so zámerom predstaviť ich sultánovi. Ten si z „užšieho výberu“ vybral svoje favoritky. Ostatné konkubíny,  ktoré si „nevybral“ viedli aj tak dobrý život, lebo ich väčšinou vydali za významných a bohatých ľudí v krajine.
Konkubína, ktorá porodila sultánovi syna, sa volala Haseki Sultán. Tieto boli nadradené konkubínam, ktoré porodili dcéry.

Ako vyzeral život v háreme?
Do háremu z mužského pohlavia mohol vstúpiť iba sultán a eunuchovia. Sultáni v detskom veku bývali v háreme iba do 12 roka života, neskôr sa vydali za vzdelávaním. Hárem bola v podstate sultánova rodina, kde trávil čas so svojimi manželkami a deťmi.

Hierarchiu háremu riadila matka sultána spolu s hlavným eunuchom. Každá obyvateľka háremu mala svoj status, na ktorý boli naviazané rôzne povinnosti, počet komnát v paláci a dokonca aj počet slúžok.

Najnižší status mali novicky (otrokyne, ktoré nedávno vstúpili do háremu). Tie upratovali komnaty a slúžili vyššie postaveným konkubínam. Novicky učili čítať Korán, tancovať, hrať, besedovať a podobne.

Konkubína, ktorá strávila noc so sultánom a urobila na neho dojem, sa v hierarchii posunula a stala sa tzv. favoritkou. Keď favoritka otehotnela, dostala status ikbal. Ak porodila dcéru, tak sa stala manželkou sultána a zaradila sa do vládnucej dynastie. Favoritky, ktoré porodili syna, získali status sultánky, tzv. Haseki sultán a mali aj moc v krajine.

Ale Valide sultánkou sa stala iba tá, ktorej syn zasadol na trón a to bol aj najvyšší titul, aký mohla žena v háreme dosiahnuť. Tie dievčatá, ktorým sa nepodarilo stráviť noc so sultánom a zaujať ho, boli po 9 rokoch oslobodené, dostali dom a pravidelnú penziu do konca života. Zároveň boli žiadanými nevestami, nakoľko boli vzdelané, disciplinované, krásne a zdravé. Veď pre sultána vyberali len to najlepšie. Prípadne, ak tieto dievčatá nechceli opustiť hárem, tak v ňom mohli ostať a venovať sa vzdelávaniu nových konkubín.
S výmenou sultána sa vymenil aj celý hárem, ktorý sa presunul do starého paláca.

Ale viac si povieme počas našich zájazdov, kde navštívime palác Topkapi, ktorý bol sídlom osmanských sultánov od 15.storočia až do 19.storočia, a tiež vstúpime do Dolmabahce paláca, ktorý bol sídlom posledných 6 sultánov. To je ale príbeh moderného osmanského životného štýlu, v oboch palácoch sa nachádzal hárem.
Avšak, hárem z 15.storočia už bol niečo úplne iné ako ten z 19.storočia.
Čo myslíte, čím sa líšil?

Poďte spoznať aj odpoveď na túto otázku na naše zájazdy 😊
Istanbul, prístav sveta za 5 dní alebo Istanbul a rozprávková Kappadokia za 6 dní